Srdečne pozdravujem z Dolného Kubína!
Zdá sa, že to snáď ani nedokážem, napísať pár viet o rekondičnom pobyte v kúpeľoch Nimnica, lebo množstvo zážitkov, postrehov, nových priateľstiev, spolupatričnosti a dobrej nálady sa nevojde do krátkej správy o tomto pobyte.
Hneď na začiatku celého pobytu nás vítalo slniečko, modrá obloha a pekne upravený park s kvetmi, lavičkami i jazierkom, akoby nám všetky tieto vonkajšie okolnosti chceli povedať, že sme tu správne a že sa budeme mať dobre. Ja som po obede a následnom zvítaní sa s ostatnými a vybavení si dôležitých formalít využila možnosť ísť na pešiu túru – výlet na vrch Holíš (533mnm). Spolu s Katkou sme si zobrali nordikové palice a vyrazili. Odmenou nám boli neskutočne krásne výhľady na priehradu Nosice s usmerňovacími hrádzami, obec Milochov, masívy Manín i nespočetné kopce v pozadí.
Pri absolvovaní procedúr, ktoré som mala odporučené lekárom, keď som ležala v soľnej jaskyni a pozerala sa na strop pokrytý drobnými svetielkujúcimi kvapľami, alebo keď som relaxovala v horúcom CO2 kúpeli, či využívala oxygenoterapiu, či na masážach naťahovala svoje skrátené šľachy, vždy vtedy som ďakovala za možnosť byť tu a toto všetko vyskúšať pre svoje zdravie.
V domácom prostredí ujde čas veľmi rýchlo starostami o bežné problémy ako aj starostlivosťou o rodinu, deti takže mi neostáva veľa času na seba. Tu som mohla bez problémov využiť celý čas pre seba, svoje zdravie a k budovaniu komunity ľudí, ktorých trápia podobné zdravotné ťažkosti ako mňa.
Veľmi rada si spomínam na rôzne spontánne rozhovory pri stole v jedálni, alebo na kávičke v kaviarni. Taktiež budem dlho spomínať na posedenia pri hudbe a tanci v kúpeľnom dome Salvátor, kde sme to poriadne roztočili a bavili sme sa všetci pri stoloch do kruhu, že nám nestačili stoličky a stále sme si ich museli pridávať.
Bola som rada, že som sa mohla stretnúť s ľuďmi, ktorých už poznám z minuloročného stretnutia v kúpeľoch Bardejov, ale rovnako rada som spoznala aj nových ľudí- pacientov ktorí prechádzajú tou istou cestou, po ktorej musel prejsť každý, kto ochorel na leukémiu. Myslím, že sme si vzájomne pomohli vypočutím, radami, skúsenosťami, alebo len obyčajným úsmevom, záujmom o seba či smiechom pri vtipoch. A to je asi na takýchto stretnutiach podstatné – spoločné zdieľanie sa, otváranie sa životu a novým podnetom, ktoré ku nám prichádzajú prostredníctvom ľudí a okolností.
Svoj “krátky” opis stretnutia v Nimnici zakončím myšlienkami od psychologičky p. Ondrušovej, ktorú sme si mohli vypočuť v bloku pripravených prednášok pre nás. ” Nie v tom, že trpíme, ale v tom ako trpíme je zmysel.”
“Podmienky sú dané, zmeniť môžem iba svoj postoj.”
” Mám sa pýtať, čo môžem ja dať svojmu životu, nie čo môžem čakať od života.”
“Mame odhaliť zmysel svojich situácií.”
Na ďalšie podobné spoločné stretnutie sa s Vami teší a srdečne všetkých pozdravuje
Aďa Mikulášová z Dolného Kubína
