Pán Cyril

Keď to všetko začalo pomyslel som si…

Pomyslel som si že je konečná, zaverečná, game over…a potom ta krásna otázka, prečo práve ja.

Nezabudnem(ťažké to bolo)…

Asi nikdy nezabudnem na to ako mi bolo zle, na bolesť, fialovú kožu, slepotu, hnačky, vracanie, ale aj beznádej a chvíle s tým spojené. Nezabudnem na ten čas…ťažké to bolo

Môj veselý zážitok z nemocnice…

Bolo ich určite trochu viac, ale veselý bol vždy keď som nemocnicu opúšťal a najveselší bol keď som ju opustil nadobro:)

Jedine vďaka chorobe som prišiel nato že… Že BOH je osoba:)

Takže nebyť problémov, nebolo by…

Nebolo by to čo je a čo si tak strašne vážim a som za to každý deň vďačný…Asi by som sa nevenoval charite, neoženil by som sa so svojou výnimočnou ženou, nemal by som nádhernú dcérku, nebol by som záchranárom a nebudoval by som dom…Takže nebyť problémov asi by som nebol šťastný…
Choroba aj keď ťažká sa po nejakom čase stala darom:)

Novým a budúcim pacientom odkazujem…Veľa odvahy, trpezlivosti, ktorá je mimochodom jedna z najťažších skúšok, a ešte viac viery…lebo veľká viera vie urobiť zázraky

Ja ako člen rodiny(blízky to cele vidím takto)… Určite to daného človeka poznačí, a to na trvalo, je to ako prežiť niečo čo človeka prevyšuje a nechápe to.
Mnohý sa s choroby dostanú do normálneho života, ale nezmazateľný znak toho čo prežili si budú stále niesť so sebou.

Cyril, 27 rokov, transplantovaný v 2004