Pani Marcela

Keď to všetko začalo pomyslel/a som si:

Čo sa týka transplantácie… že mesiac v nemocnici hádam vydržím. Čo sa týka ochorenia, keď mi zistili o čo konkrétne ide, najskôr som bola veľmi smutná, ale neskôr som sa dozvedela, že možným riešením je transplantácia… preto som dúfala, že sa nájde vhodný darca

Nezabudnem ťažké bolo:

Ťažké bolo pre mňa zavádzanie kavalu- toho som sa najviac obávala.

Keď som mala po transplantácii a nová kostná dreň už fungovala, znervózňoval ma predĺžený pobyt v nemocnici, chcela som byť čím skôr doma. (doma je doma J)

Jedine vďaka chorobe som prišiel/la nato, že:

Som si uvedomila, že kariéra alebo iné ciele nie sú tak dôležité ako je rodina, jej láska…

Začala som sa tešiť z maličkostí ako to, že svieti slnko a podobne, začala som vnímať svet okolo seba inak.

Takže nebyť problémov, nebolo by:

Nebyť problémov, možno by sa nezmenil môj postoj k životu alebo pohľad na neho a vnímanie. Teraz viem cítiť radosť zo života a uvedomujem si čo pre mňa znamená…

Novým a budúcim pacientom odkazujem:

Aj keď majú obavy (kvôli ochoreniu, či liečbe), nemusia sa hanbiť dať ich najavo.

Nech sa pýtajú na všetko čo ich zaujíma, aby sa čo najviac dozvedeli o svojom probléme a liečbe. A hlavne nech sa nevzdávajú, lebo najdôležitejšia v liečbe je ich Vôľa.

Marcela, 37 rokov, transplantovaná v roku 2008

strong