Keď to všetko začalo pomyslel/a som si … Škoda, Ten život sa tak sľubne rozbiehal. A teraz to musí skončiť. Prečo? Až po niekoľkých rokoch  som zistil, že to bol začiatok novej úžasnej etapy môjho života. Nezabudnem /ťažké bolo/… Samota v sterile. Opuchnuté sliznice – nemohol som 3 týždne vôbec nič jesť. Po prepustení z nemocnice mi odporúčali túry a prechádzky v horách a ja som nemal s kým ísť.

Môj veselý zážitok z nemocnice

1. Dnes vás prevezieme na CT-čko do nemocnice Milosrdných bratov. Zdôraznite to                                                 sanitkárovi! Lebo oni Vás povezú do fakultnej nemocnice /kde je CT pokazené/. Sú tam   naučení chodiť ako kone do stajne. 2. Rok po transplantácii. Pán doktor, v ambulancii ma objednali na kontrolu až po 3 mesiacoch. Prečo nie skôr, ako chodievam !? Ale prosím Vás! A Vy by ste chodili s dobrým autom do servisu ? Jedine vďaka chorobe som prišiel /prišla/ nato, že… Mám úžasných rodičov, skvelých súrodencov a dobrých priateľov. Že život je len jeden /vo výnimočných prípadoch dvaJ/, že stretnutie s človekom, príroda, alebo každý jeden deň je veľký a nie celkom samozrejmý dar. Takže nebyť problémov, nebolo by … Stál by som kdesi na začiatku v hmle. Neobjavil by som svoje najhlbšie vnútorné ja. Nezažil by som veľa prijatia, lásky a skvelých zážitkov s ľuďmi, kamarátmi, priateľmi. Nespoznal by som skvelé osobnosti z radov lekárov a sestričiek. Nevážil by som si život. Novým a budúcim pacientom odkazujem … Neverím, že chlapi neplačú. Nebojte sa! Aj po ťažkých a dlhotrvajúcich nepríjemných stavoch príde úľava. Držte sa viery v Boha. Pod škaredým pozlátkom choroby, zvracania, vypadaných vlasov sa ukrývajú skvelé a ušťachtilé veci. Nebojte sa vysporiadať sa so smrťou /podpisové vzory v banke/ a byť na ňu pripravený. Ja som to urobil. Hoci neprišla, čakal ma veľký vnútorný pokoj. Ja ako člen rodiny /blízky/ to cele vidím takto…. (moja mama) Na začiatku to bolo neuveriteľné, nepochopiteľné, neprijateľné. Vďaka viere v Boha som to celé začala vnímať z iného pohľadu. Nás to ako rodinu úžasne stmelilo. Našli sme pochopenie u ďalších  príbuzných a známych ľudí – veď viackrát sa podarilo zorganizovať celý autobus darcov krvi. Niektorí pomohli finančne, spoluúčasťou v tej obrovskej neistote, modlitbami… Verím tomu, že nielen my ako rodina, ale všetci títo ľudia získali úplne iný pohľad na život a jeho skutočné hodnoty. Miro, 34 rokov, transplantovaný v roku 2003