Pani Eva

p. Eva Belišová, pacientka  s mnohopočetným myelómom od roku 2005

Prejavy mojej choroby začali v marci 2005 bolesťami chrbtice, ktoré napriek postupnej neurologickej, rehabilitačnej a reumatologickej liečbe neutíchali.

Až koncom novembra 2005 mi ošetrujúca lekárka na reumatológii dala urobiť podrobný RTG chrbtice, ktorý ukázal, že ide o nádorové úkazy na kostiach.

Dozvedela som sa to 1.decembra 2005 a vtedy sa pre mňa akoby zrútil celý svet. Práve v tom roku sa narodili moje prvé dve vnúčatá a bála som sa, že si ich už dostatočne neužijem. Lekárka mi povedala, že toto onkologické ochorenie je síce nevyliečiteľné, ale dá sa liečiť. Trochu ma to upokojilo, ale obavy o moju najbližšiu budúcnosť som mala. Navštívila som obvodnú onkologickú ambulanciu, kde mi  stanovili diagnózu mnohopočetný myelóm a odporučili ma na ďalšiu liečbu na hematologické oddelenie v nemocnici Cyrila a Metoda v Bratislave.

Mojím prvým ošetrujúcim lekárom bol Dr. Kotouček, ktorý mi v mojej situácii veľmi pomohol ako po odbornej, tak po psychickej stránke. S jeho pomocou som sa dokázala vyrovnať s mojou chorobou a nájsť dostatok síl žiť ďalej aktívnym životom.

Od marca do apríla 2006 som absolvovala prvú chemoterapiu s ďalšími podpornými liekmi. Liečbu som znášala bez problémov a pokračovala som v bežnom zabehnutom dennom režime.

V máji 2006 mi odobrali moje krvotvorné bunky na autológnu transplantáciu. V letných mesiacoch som sa ľahkou fyzickou aktivitou snažila získať dostatok síl potrebných na zvládnutie náročného obdobia transplantácie krvotvorných buniek. Začiatkom septembra som na odporúčanie môjho lekára ešte pred transplantáciou absolvovala spolu s mojimi vnúčatami dovolenku v Chorvátsku. Pobyt na zdravom morskom vzduchu, prechádzky a plávanie v mori mi skutočne pomohli dostať sa do veľmi dobrej fyzickej kondície a psychickej pohody.

18.septembra som bola hospitalizovaná na klinike hematológie a transfuziológie Fakultnej nemocnice na Antolskej v Bratislave. 19. septembra mi bola podaná vysoko dávkovaná chemoterapia (prípravný režim Alkeran vo vysokých dávkach). 21. septembra som absolvovala autológnu transplantáciu krvotvorných buniek.

Bolo to skutočne ťažké a náročné obdobie a veľká fyzická i psychická  záťaž pre môj organizmus. Postupne sa však môj zdravotný stav zlepšoval. Zotavovanie trvalo 1 – 2 mesiace, ale môžem povedať, že to stálo za to. Dostala som sa do kompletnej remisie, pokračovala som v udržiavacej liečbe (Endoxan s Dexamethasonom) spolu s podpornými liekmi (Zometa, Caltrate) a cítila som sa  zdravotne stále veľmi dobre. Po transplantácii som bola v kompletnej remisii 2 roky.

Koncom roka 2008 nastal relaps, ochorenie sa mi vrátilo formou extramedulárneho plazmocytómu. Vyšetrenie CT totiž ukázalo, že na kosti v spodnej časti lebečnej sa objavil nádor. Bolo však potrebné zistiť presne o aký druh nádoru ide. Po absolvovaní viacerých nepríjemných vyšetrení a zákrokov som na neurochirurgickej klinike na Kramároch podstúpila operáciu nádoru na lebečnej kosti. Nepodarilo sa ho odstrániť, ale laboratórne vyšetrenia potvrdili, že ide o plazmocytóm, teda súvislosť s mojím pôvodným ochorením mnohopočetný myelóm.

Nasledovala terapia cytotoxickým prípravkom Velcade v kombinácii s Alkeranom a Dexamethasonom. Po 8 cykloch terapie ukázalo vyšetrenie CT redukciu nádoru o polovicu. Po absolvovaní rádioterapie bol výsledok stále rovnaký, teda žiadne zväčšenie ani zmenšenie nádoru.

Teraz pokračujem v ďalších cykloch kombinovanej terapie s Velcade. Moje ochorenie  je aj vzhľadom na vedľajšie zdravotné problémy, ktoré sa objavili po operačných zákrokoch v roku 2009 stále liečiteľné a pre mňa prijateľné. Verím, že k udržaniu môjho 6-ročného dobrého zdravotného stavu vo veľkej miere prispela práve transplantácia krvotvorných buniek.

Dnes mi prítomnosť mojich už štyroch vnúčat veľmi pomáha v získavaní sebadôvery a spokojnosti so svojím životom. Mám radosť z toho, že napriek svojej chorobe dokážem byť aj ja pre nich užitočná a tešiť sa s nimi z ich úspechov.

Mojím príspevkom by som rada povzbudila všetkých pacientov s krvným onkologickým ochorením, ktorí stoja pred rozhodnutím podstúpiť transplantáciu krvotvorných buniek, aby neváhali a verili v úspešný výsledok tejto, na celom svete osvedčenej a skúsenosťami pacientov overenej liečebnej metódy. Nestrácajte vieru a nádej. A i keď úplné vyliečenie nenastane, už samotná nádej vám bude oporou.

Všetkým pacientom želám veľa fyzických i psychických síl a úspechov v ďalšej liečbe.

Eva Belišová