Slečna Dominika

Keď to všetko začalo pomyslel/a som si:

Prečo práve ja??? Čo som komu urobila a kto ma takto potrestal… Nikdy som nebola nejako vážne chorá, iba klasické chrípky, v podstate zdravá ako ryba a takáto veľká facka od života. Priznám sa keď mi doktorka- hematologička u nás v Partizánskom oznámila moju diagnózu nevedela som čo to je Leukémia, pýtala som sa maminy, že čo to je a čo mi budú robiť, aby ma upokojila povedala mi, že iba mi dajú výživu, nejaké lieky a nebudem tam dlho. Ale musím isť do BA do nemocnice… Prvý krát som tam ležala 6 týždňov, išlo to neskutočne pomaly a ja som sa stále len domov pýtala.

Nezabudnem ťažké bolo:

Byť sama, ďaleko od domova, mesiac na transplantačke zavretá len medzi 4 stenami, len telefónny kontakt, žiadny čerstvý vzduch, domáca mamina strava mi chýbala, tá nemocničná sa nedala jesť, doniesli mi to a hneď som povedala aby to aj odniesli ani na pohľad to nevyzeralo dobre. Povedala som si: „musím to vydržať a byť trpezlivá.“

Môj veselý zážitok s nemocnice:

Spoznala som jedno super dievčatko menom Janka, ktorá ma veľa naučila o tejto chorobe a podporovala ma a pomáhala mi, keď mi bolo ťažko… Janka nemala šťastie ako ja a prehrala boj s chorobou… Veľmi mi chýba, stali sa s nás kamarátky, ale nie na dlho… Teraz sa díva na mňa s hora a stráži ma.

Jedine vďaka chorobe som prišiel/la nato, že:

Zdravie je to najdôležitejšie v živote čo máme… Treba sa o seba starať, nezanedbávať preventívne prehliadky, cvičiť, prechádzať sa, zdravo sa stravovať, oddychovať..

Takže nebyť problémov, nebolo by…

Nevedela by som koľkým ľuďom na mne záleží a stoja pri mne v tom ťažkom okamihu. Podpora od rodičov, rodiny, priateľov mi veľmi pomohla. Veľmi ma zblížila choroba s jediným bratom, ktorý bol môj darca a pomohol mi a zachránil mi život, daroval mi svoju kostnú dreň, viem čo si aj on prežil kvôli mne. Ja som mala 23 rokov a on 26 rokov a doteraz mi hovorí že by išiel aj ďalším zachrániť život, keby ho zavolali, neváhal by…

Novým a budúcim pacientom odkazujem…

Hlavu hore, netreba sa tomu poddávať, myslieť pozitívne, každý má pre čo a koho žiť!!! Človek je silnejší ako choroba, treba bojovať a zvíťaziť… Všetko to chce len čas, je to ťažké a dlhé liečenie, ale dá sa to zvládnuť. Ja som toho príkladom J

Dominika, 26 rokov, transplantovaná 28.1.2009