Fórum
Dobrý deň!
Na týchto stránkach Vám ponúkame priestor na otázky, odpovede a na všetko, o čo sa budete chcieť podeliť.
Pozývame Vás zdieľať s nami každodenné radosti a starosti transplantovaných…
*Pridávanie komentárov je po novom možné aj neregistrovaným prispievateľom. Pri pridávaní komentáru je však nutné vyplniť aspoň jeden z požadovaných údajov. Údaj je určený na rozlíšenie prispievateľov podľa mena alebo iného údaju aký zadáte. Tento údaj sa neoveruje a nedá sa dodatočne zmeniť. Toto opatrenie je takisto prevencia proti automaticky pridávaným komentárom internetových robotov.
Ahojte, kamaráti
Konečne sa mi podarilo znova sa zaregistrovať!!!!/ vidno, že nie som tatá šikovná ako som myslela/.
Pozdravujem každého, kto sa zúčastníl na stretnutí v Tatrách a zvlášť Editku a Zoltána z Rožňavy.
Naša rodinka sa cítila veľmi dobre v Tatrách, do dnes si spomíname spoločné zážitky.
Chem sa poďakovať Mirke a každému, kto jej pomohol organizovať toto stretnutie. Bolo všetko v poriadku, sme spokojní a ďakujeme za všetko, za pekné zážitky, za nových zmámich-kamarátov.
Ďakujeme.
Erika/tá vysoká v okuliaroch, ktorej tá naša slovenčina nieide tak dobre, ako to bolo v nemocnici/
Pozdravujem Vás,
volám sa Erika a bývam v okrese Dunajská Streda.
Teraz som oslavovola svoje 13.narodeniny/inak49/, nakoľko 22.1.1998 som mala aTKD v Bratilave na Partizánskej ulici.
Som zvedavá na Vás, kde bývate, koľko ste po transplantácií, ako sa máte, na Vaše spomienky, príbehy, ako ste prežili to peklo.
jéj dobrý den p.Erika
veľmi ma potešil Váš komentár a gratulujem k Vášmu úžasnému výročiu 13 rôčkov.Ja budem mať v apríli 6 rokov /inak 32/ tak pevne verím,že si toto výročie oslávim so svojou rodinkou.Zasa ste mi dali nádej do života a je fajn mať daľšiu priateľku s ktorou by som si mala isto čo povedať..
Pozdravujem Marcelu a Mirku,
dakujem za blahoželanie, veru uplnulo už 13 rokov od transplantácie, a ja sa cítim veľmi dobre, nikto by nepovedal, kto ma nepozná, že som bola taká chorá. Som na invalidnom dôchodku, lebo som sa bála isť naspäť do práce bolo by to pre mňa veľa.
Chcela som viac venovať deťom veď mali len 4 a 10 rokov keď som sa ochorela, manžel má firmu pre ktorú robím všetky administratívne práce aj účtovníctvo tak som myslela, že to stačí.
Teraz chodím na kontroly už len 2x za rok, a už vôbec nemyslím na to, že by som sa mohla znova ochorieť.
Mám radosť zo svojej rodiny, mám rada svoju prácu ale priateľov málo, lebo myslia, že som iná a to je pravda, lebo my sme iní, prežili sme také veci čo oni ani nevedia predstaviť ani pochopiť. Sme iní, sme lepší, šťastnejší.
Niekedy napíšem Vám o tom ako sa mi podarilo vyzdravieť, čo všetko som prežila a ako pomáham v dedine tým, ktori ma požiadajú o pomoc.
Pani Erika, veľmi sa teším, že sa máte dobre, že sa tešíte s vašimi drahými a že žijete spokojný život, napriek tomu, čo sa stalo.. treba o tom všetkom hovoriť.. Pozerala som Vaše návrhy do rubtriky Pacienti pacientom, páčili sa mi, skúsime s tým niečo urobiť, hneď ako sa to bude dať. A Vy, keď budete mať čas, určite napíšte.. verím, že to bude aj pre ostatných veľkým povzbudením.
Veľa zdravia Vám, radostí a síl do každého dňa!
Pridávam sa k Mirke a takisto Vám ďakujem za vaše návrhy.
Dobrý deň, aj ja Vás srdečne pozdravujem, milé dámy a blahoželám ku krásnym výročiam. Aj ja budem mať v apríli “sviatok” – 8 rokov (inak 26), transplantáciu som tiež stihla ešte na Partizánskej ul. a teraz som vďačná za každý deň…
Ak by ste mali chvílku, napíšte viac o tom, aké to všetko bolo pre vás, ale aj o tom, ako sa máte teraz.. uverejnili by sme to v rubrike Pacienti pacientom, aby sme mohli povzbudiť a potešiť aj ďalších “našich.”
Teším(e) sa na všetky správy od Vás!
Dobrý deň Mirka,
Mala by som takýto návrh:
do rubriky Pacienti pacientom by sme mohli napísať náš príbeh podľa tém, napr. ja by som uviedla takéto témy:
– ako som reagovala-moje pocity keď som sa dozvedela svoju diagnózu
– vypadávali mi vlasy, ale to nič, teraz ich mám také ako predtým
– meditovala som, aby mi pribudli trombocity po chemoterápii
– moja rodiny mi najviac pomohla, kvôli deťom som vydržala všetko
– moje spomienky na pekné chvíle v nemocnici
– stal sa so mnou zázrak, dnes už to uvedomujem
atď komu čo napadne.
Každý z nás by potom mohol reagovať na tú tému ktorá ho dotkla, alebo ja budem reagovať na Vašu tému lebo teraz mám náladu o tom písať atď.
Pozdravujem Vás všetkých
Erika B.
pre sl. Marcelku: ďakujeme.. nikdy nie je neskoro 😉
pre sl. Dominiku: no.. dobrá otázka.. chceli by sme ísť do Paríža, a potom predstaviť “novinky” zo sveta na domácej pôde, ale je to celkom náročné pripraviť také stretnutie.. hľadáme dobrovoľníkov, ktorí nám pomôžu s organizáciou 😉
Kedy bude ďaľšie stretnutie???
Trochu oneskorene, ale predsa… prajem všetko dobré v novom roku 2011 hlavne veľa zdravíčka a aj trpezlivosti.