Ako nám už po piaty-krát na rekondičnom pobyte bolo spolu…
Tento rok sa konal už piaty ročník rekondičného pobytu EBMT.SK. Zavítali sme do kúpeľov v Sklených Tepliciach, okres Žiar nad Hronom. Kúpele ležia v prekrásnom prostredí Štiavnických vrchov medzi Hliníkom nad Hronom a Banskou Štiavnicou a patria medzi najstaršie kúpele na Slovensku. Ich pýchou je sedem prameňov s teplotou vody od 37°C do 52,3°C, či napríklad skalný/jaskynný kúpeľ Parenica.
Náš pobyt začal v stredu 16. septembra krásnym slnečným počasím až priam horúcim na toto ročné obdobie. Začali sme, ako sa patrí – prvým spoločným obedom, kde sme sa postupne zvítavali a usádzali k stolom. Po dobrom obede sme sa pobrali preskúmať okolie kúpeľov, našli sme si príjemnú kaviarničku s letnou terasou, krčmičku, a potraviny. Osviežili sme sa, a presunuli pomaly do izieb a na prehliadku k lekárke, aby nám podľa nášho zdravotného stavu naordinovala procedúry, ktoré absolvujeme počas nasledujúcich 4 dní. Dnes samozrejme ešte navštívime aj wellness.
Keďže je to už piaty rok, čo EBMT.SK organizuje rekondičný pobyt pre transplantovaných pacientov a ich blízkych, niektorí sa medzi sebou už poznáme a tvoríme takú menšiu rodinku. Každý rok k nám pribúdajú noví ľudia či už mladý alebo starší – z každého nového člena sa tešíme, lebo prichádzajú, aby sa s nami podelili o svoje pocity a dojmy z toho všetkého, čo zažili, ako veľmi bojovali a nevzdali sa, aj keď to bolo neraz ťažké… Prvý večer vždy býva spoločný a zoznamovací, počúvame sa navzájom a tlieskame si, ako sme to všetko zvládli s pomocou našich blízkych, lebo bez nich by to nešlo… Ráno po raňajkách ideme postupne absolvovať procedúry: mnohé už poznáme – perličkové, vírivé masáže, parafín, rašelina, dýchacie procedúry, soľná jaskyňa, plynové injekcie.. Stretávame sa na nich a rozprávame sa aj počas oddychu, porovnávame, kto čo má.
Nasleduje obed a čaká nás už aj balíček so suchou večerou. Zhodnotili sme, že nám to určite stačiť nebude a že pôjdeme na pizzu… Počas obedu sa dozvedáme o svätej omši, ktorá bude venovaná iba nám pacientom a príbuzným a bude ju slúžiť tiež pacient kaplán Juraj. O 17:30 hod. prichádzame do kostola sv. Lukáša v areáli kúpeľov. Veľmi pekná sv.omša a kázeň, vtipná a dojímavá zároveň. Pri podávaní rúk „pokoj a bratská láska nech je medzi nami“ sme pristúpili pred oltár na vyzvanie kňaza, pochytali sme sa všetci za ruky a cítili neskutočnú energiu a silu čo je v nás…
Po omši sme sa vybrali na večeru, objednali sme si rôzne jedlá, komu čo chutilo a bum vypadlo svetlo v celých kúpeľoch, tak sme večerali pri sviečkach :-). Pobrali sme sa smerom ku kúpeľnému domu a vidíme nejaké svetielko, chlapci si založili ohník, aspoň nejaké svetlo bolo počas večera… Večer bol voľný, každý ho trávil po svojom, ja osobne som bola pozvaná k manželom Zvolenským na dobré červené vínko. Pozvanie od nich prijala aj moja spolubývajúca Sonička aj naša Anka, ktorá prišla bez manžela Mirka. Pridal sa k nám aj Miloš, ktorý mal vzácnu návštevu z domu, prišla ho prekvapiť jeho priateľka. Sedíme, popíjame a spomíname, kto nám tu chýba tento rok: Peťko s Ružomberka, pán Janko z Oravy, Marcelka, Lucka, pani Emília, Laci, Evka s manželom a mnohí ďalší, ktorí boli súčasťou aspoň jedného pobytu s nami… snáď sa pridajú zas nabudúce.
Sú to dni plné emócii a zážitkov, oddychu. Ja sa vždy teším na pozvánku v e-maily, keď uvidím a s radosťou posielam svoju odpoveď, že opäť uvidím tých silných a skvelých ľudí…
Piatok ráno krásne slniečko vyšlo, ideme na raňajky, kde si dohadujeme program na večer, padol návrh na zábavu, nikto nie je proti, veď predsa radi tancujeme a zabávame sa spolu.
Procedúry volajú, tak si ideme každý na tu svoju oddýchnuť a zrelaxovať sa. Máme k dispozícií aj bazén vonku a lehátka, chytáme ešte posledný bronz, relaxujeme pri knihe a hudbe. Čaká nás obedík a po ňom procedúry… Poobede máme na programe Banský kúpeľ, klasická zostava (Dominika, Sonička, Miloš, Anka a manželia Zvolenskí) vykúpaní sa ideme chystať na večeru a zábavu. Pri večeri dostávame informáciu o návšteve lekárok z bratislavskej kliniky. Prišli nás pozrieť a pozdraviť, zistiť, ako si žijeme… Chvíľku s nimi posedíme v zasadačke a poberieme sa na sľúbenú zábavu vonku pri živej hudbe. Prídeme a hľadáme voľné miesto na sedenie, našli sme, super posadáme si a už nás hudba núti k pohybom tela, lebo dobre hrajú. Dlho nesedíme a ideme sa na parket. Prví tanečníci Duško a Tonka, Dominika a Miloš, Sonička a Maťko debatovali. Dohrali tak ideme k stolu a ďalší ľudia sa k nám pridali Robko a Rastík z východu.. Medzitým prišli ostatní ľudia. Našu priateľku pacientku Soničku (Východniarku) čaká cca o mesiac svadba (17.októbra), tak jej dávame zahrať pesničku a berieme ju do tanca a poriadne ju vykrútime a všetci dokola sa pridajú, krásny zážitok až slzy v očiach máme niektorí. Zostávame pri tanci a spievame si, nevadí nám ani jemný osviežujúci dážď. Hudba sa pomaličky končí, dopijeme posledné nápoje a ideme búvať. Čaká nás ale nemilé prekvapenie – hlavná brána do kúpeľov zavretá, čo teraz? Chlapci gentlemani nám pomáhajú cez bok prejsť na druhú stranu, hurá sme všetci zachránení…
Sobota ráno – čo to? aká zima a dážď nás budí..?! nechce sa nám vstávať, ale raňajky už čakajú, takže musíme. Pomaly sa niektorí už poberajú domov, kvôli povinnostiam a svadbám, najmä Miloš a Maťko budú jesť veľkou lyžicou. Vystojíme ich, poprajeme šťastnú cestu a príjemnú zábavu. Ideme dole do kaviarne na kávu a koláčik, procedúry sa pomaly končia, tak máme viac času. Vonku sychravo, čo robiť? Zahráme si „človeče, nezlob se“… A po obede sa ideme ohriať do wellness, aj keď len na chvíľu.
Posledná večera pre nami, nejako pomenej nás už je… Celý deň prší, tak sme aj my takí smutnejší, hlavne z odchodu domov. Ako stráviť posledný upršaný večer? Na izbe pri vínku, ktoré nám ešte zostalo, a šup skoro búvať, ráno sa odchádza domov…
Nedeľa posledné ráno sa vidíme všetci pokope, poriadne sa posilníme raňajkami, spravíme si fotky a pomaly sa lúčime medzi sebou, vyobjímame sa, pobozkáme na líčka a povieme si že opäť o rok sa vidíme… Ešte na izby veci pobaliť a izbu odovzdať a sadáme do áut, a odchádzame..
Tak priatelia moji, ktorí ste sa zúčastnili tohtoročného pobytu v Sklených Tepliciach, Vám ďakujeme, samozrejme aj ich organizátorom patrí veľká vďaka, bez nich by to nešlo, a opäť o rok sa stretneme, kde? To nevieme…
Ďakujeme aj Lige proti rakovine, ktorá nám na pobyt darovala časť finančných prostriedkov zo zbierky Deň narcisov 2015!
Dominika
Ďakujem Anka, snažila som sa
Jeej Domi, krasne si to napisala. Tiez sa pripajam s podakovanim pre vsetkych, ktory pobyt zorganizovali, ako aj pre spolupacientov, s ktorymi sme si navzajom pobyt sprijemnili. Kazdy z nas si z tychto pobytov odnesie obrovsky kus povzbudenia a viery do dalsieho zivota.
Tesim sa na vas vsetkych moji mili a keby ste mali cestu cez Hrinovu, rada vas uvidim <3
Vasa Anka