Zo Sklených Teplíc…

   Ako nám už po piaty-krát na rekondičnom pobyte bolo spolu…

Tento rok sa konal už piaty ročník rekondičného pobytu EBMT.SK. Zavítali sme do kúpeľov v Sklených Tepliciach, okres Žiar nad Hronom. Kúpele ležia v prekrásnom prostredí Štiavnických vrchov medzi Hliníkom nad Hronom a Banskou Štiavnicou a patria medzi najstaršie kúpele na Slovensku. Ich pýchou je sedem prameňov s teplotou vody od 37°C do 52,3°C, či napríklad skalný/jaskynný kúpeľ Parenica.

Náš pobyt začal v stredu 16. septembra krásnym slnečným počasím až priam horúcim na toto ročné obdobie. Začali sme, ako sa patrí – prvým spoločným obedom, kde sme sa postupne zvítavali a usádzali k stolom. Po dobrom obede sme sa pobrali preskúmať okolie kúpeľov, našli sme si príjemnú kaviarničku s letnou terasou, krčmičku, a potraviny. Osviežili sme sa, a presunuli pomaly do izieb a na prehliadku k lekárke, aby nám podľa nášho zdravotného stavu naordinovala procedúry, ktoré absolvujeme počas nasledujúcich 4 dní. Dnes samozrejme ešte navštívime aj wellness.

Keďže je to už piaty rok, čo EBMT.SK organizuje rekondičný pobyt pre transplantovaných pacientov a ich blízkych, niektorí sa medzi sebou už poznáme a tvoríme takú menšiu rodinku. Každý rok k nám pribúdajú noví ľudia či už mladý alebo starší – z každého nového člena sa tešíme, lebo prichádzajú, aby sa s nami podelili o svoje pocity a dojmy z toho všetkého, čo zažili, ako veľmi bojovali a nevzdali sa, aj keď to bolo neraz ťažké… Prvý večer vždy býva spoločný a zoznamovací, počúvame sa navzájom a tlieskame si, ako sme to všetko zvládli s pomocou našich blízkych, lebo bez nich by to nešlo… Ráno po raňajkách ideme postupne absolvovať procedúry: mnohé už poznáme – perličkové, vírivé masáže, parafín, rašelina, dýchacie procedúry, soľná jaskyňa, plynové injekcie..  Stretávame sa na nich a rozprávame sa aj počas oddychu, porovnávame, kto čo má.

Nasleduje obed a čaká nás už aj balíček so suchou večerou. Zhodnotili sme, že nám to určite stačiť nebude a že pôjdeme na pizzu… Počas obedu sa dozvedáme o svätej omši, ktorá bude venovaná iba nám pacientom a príbuzným a bude ju slúžiť tiež pacient kaplán Juraj. O 17:30 hod. prichádzame do kostola sv. Lukáša v areáli kúpeľov. Veľmi pekná sv.omša a kázeň, vtipná a dojímavá zároveň. Pri podávaní rúk „pokoj a bratská láska nech je medzi nami“ sme pristúpili pred oltár na vyzvanie kňaza, pochytali sme sa všetci za ruky a cítili neskutočnú energiu a silu čo je v nás…

Po omši sme sa vybrali na večeru, objednali sme si rôzne jedlá, komu čo chutilo a bum vypadlo svetlo v celých kúpeľoch, tak sme večerali pri sviečkach :-). Pobrali sme sa smerom ku kúpeľnému domu a vidíme nejaké svetielko, chlapci si založili ohník, aspoň nejaké svetlo bolo počas večera… Večer bol voľný, každý ho trávil po svojom, ja osobne som bola pozvaná k manželom Zvolenským na dobré červené vínko. Pozvanie od nich prijala aj moja spolubývajúca Sonička aj naša Anka, ktorá prišla bez manžela Mirka. Pridal sa k nám aj Miloš, ktorý mal vzácnu návštevu z domu, prišla ho prekvapiť jeho priateľka. Sedíme, popíjame a spomíname, kto nám tu chýba tento rok: Peťko s Ružomberka, pán Janko z Oravy, Marcelka, Lucka, pani Emília, Laci, Evka s manželom a mnohí ďalší, ktorí boli súčasťou aspoň jedného pobytu s nami… snáď sa pridajú zas nabudúce.

Sú to dni plné emócii a zážitkov, oddychu. Ja sa vždy teším na pozvánku v e-maily, keď uvidím a s radosťou posielam svoju odpoveď, že opäť uvidím tých silných a skvelých ľudí…

Piatok ráno krásne slniečko vyšlo, ideme na raňajky, kde si dohadujeme program na večer, padol návrh na zábavu, nikto nie je proti, veď predsa radi tancujeme a zabávame sa spolu.

Procedúry volajú, tak si ideme každý na tu svoju oddýchnuť a zrelaxovať sa. Máme k dispozícií aj bazén vonku a lehátka, chytáme ešte posledný bronz, relaxujeme pri knihe a hudbe. Čaká nás obedík a po ňom procedúry… Poobede máme na programe Banský kúpeľ, klasická zostava (Dominika, Sonička, Miloš, Anka a manželia Zvolenskí) vykúpaní sa ideme chystať na večeru a zábavu. Pri večeri dostávame informáciu o návšteve lekárok z bratislavskej kliniky. Prišli nás pozrieť a pozdraviť, zistiť, ako si žijeme… Chvíľku s nimi posedíme v zasadačke a poberieme sa na sľúbenú zábavu vonku pri živej hudbe. Prídeme a hľadáme voľné miesto na sedenie, našli sme, super posadáme si a už nás hudba núti k pohybom tela, lebo dobre hrajú. Dlho nesedíme a ideme sa na parket. Prví tanečníci Duško a Tonka, Dominika a Miloš, Sonička a Maťko debatovali. Dohrali tak ideme k stolu a ďalší ľudia sa k nám pridali Robko a Rastík z východu.. Medzitým prišli ostatní ľudia. Našu priateľku pacientku Soničku (Východniarku) čaká cca o mesiac svadba (17.októbra), tak jej dávame zahrať pesničku a berieme ju do tanca a poriadne ju vykrútime a všetci dokola sa pridajú, krásny zážitok až slzy v očiach máme niektorí. Zostávame pri tanci a spievame si, nevadí nám ani jemný osviežujúci dážď. Hudba sa pomaličky končí, dopijeme posledné nápoje a ideme búvať. Čaká nás ale nemilé prekvapenie – hlavná brána do kúpeľov zavretá, čo teraz? Chlapci gentlemani nám pomáhajú cez bok prejsť na druhú stranu, hurá sme všetci zachránení…

Sobota ráno – čo to? aká zima a dážď nás budí..?! nechce sa nám vstávať, ale raňajky už čakajú, takže musíme. Pomaly sa niektorí už poberajú domov, kvôli povinnostiam a svadbám, najmä Miloš a Maťko budú jesť veľkou lyžicou. Vystojíme ich, poprajeme šťastnú cestu a príjemnú zábavu. Ideme dole do kaviarne na kávu a koláčik, procedúry sa pomaly končia, tak máme viac času. Vonku sychravo, čo robiť? Zahráme si „človeče, nezlob se“… A po obede sa ideme ohriať do wellness, aj keď len na chvíľu.

Posledná večera pre nami, nejako pomenej nás už je… Celý deň prší, tak sme aj my takí smutnejší, hlavne z odchodu domov. Ako stráviť posledný upršaný večer? Na izbe pri vínku, ktoré nám ešte zostalo, a šup skoro búvať, ráno sa odchádza domov…

Nedeľa posledné ráno sa vidíme všetci pokope, poriadne sa posilníme raňajkami, spravíme si fotky a pomaly sa lúčime medzi sebou, vyobjímame sa, pobozkáme na líčka a povieme si že opäť o rok sa vidíme… Ešte na izby veci pobaliť a izbu odovzdať a sadáme do áut, a odchádzame..

Tak priatelia moji, ktorí ste sa zúčastnili tohtoročného pobytu v Sklených Tepliciach, Vám ďakujeme, samozrejme aj ich organizátorom patrí veľká vďaka, bez nich by to nešlo, a opäť o rok sa stretneme, kde? To nevieme…

Ďakujeme aj Lige proti rakovine, ktorá nám na pobyt darovala časť finančných prostriedkov zo zbierky Deň narcisov 2015!

Dominika